...a celkom sa v živote zíde ich vedieť.

1.     Peniaze vám v živote neprinesú šťastie

Peniaze vládnu svetu. Bohužiaľ. Potrebujete niekde bývať, niečo jesť a je veľmi vhodné, ak nechodíte nahí. Peniaze vám môžu zabezpečiť pohodlný a komfortný život na vysokej nohe a dokonca aj určitý pokoj na duši, že nemusíte predať obličku, aby ste mali z čoho zaplatiť účty a kúpiť dcére učebnicu angličtiny. Ale šťastný život stojí na úplne iných hodnotách. Rodina, mamine objatie, babkine buchty, dedove príhody z vojny a z hôr. Priatelia, výlety k jazeru, či malé posedenia pri kofole a pizzi. Láska, vrúcne bozky, hrejivé objatia, pocit byť milovaný a milovať z celého srdca. Pocity, emócie, vzťahy, ktoré budujete a spomienky, pri ktorých sa jedného dňa pousmejete. A hoci sa hovorí, že vždy je lepšie revať v bavoráku ako v škodovke, na smrteľnej posteli určite nebudete myslieť na to, aké parádne auto ste si kúpili, keď ste mali dvadsaťpäť. Ak budete naposledy vydychovať s pocitom, že nikomu nebudete chýbať, bude vám to srdečne jedno.

2.  Rodičia pre vás vždy chcú to najlepšie

(Ak to samozrejme nie sú nejakí alkoholickí burani, ale to je o inom.) Mnoho mojich rovesníkov „nenávidí“ svojich rodičov. Lebo ho nechcú pustiť na diskotéku, kam idú všetci kamaráti. Lebo mu nekúpia ten nový telefón, ktorý má už hádam celý kontinent. Lebo ho neberú na obed do McDonaldu každý víkend a namiesto koly musí piť čistú vodu. Ako moja mama často hovorí, sú určité veci, ktoré pochopíte, až keď budete mať deti. Keď sa budete celú noc prehadzovať na posteli a kontrolovať mobil, či vám vaša dcéra nepíše narýchlo smsku, že ju niekto naložil do kufra auta a vezie nevedno kam. Keď si odtrhnete od huby aj to posledné, aby ste našetrili synovi na tú novú konzolu a on si o mesiac vypýta novú. A so slovami: „Si najhoršia mama na svete,“ buchne dverami svojej izby. A keď so zlomeným srdcom a slzami na tvári pozriete na svoj stav bankového účtu, kde dvadsiateho svieti dvojciferné číslo. Potom tomu asi budete rozumieť. Ja ešte nemám deti a v blízkej dobe žiadnych krpcov ani neplánujem. Ale viem, že moja mama by mi dala prvé aj posledné. Tak si nabudúce láskavo dvakrát rozmyslite, keď budete najbližšie pred partiou vyrukovať, že „foter je kokot, dneska mi nedal ani cent.“ Lebo vašich rodičov to mrzí, aj keď to nepočujú. A vás to jedného dňa bude mrzieť tiež.

3.  Vzťah treba budovať na úprimnosti a dôvere

Ak už na začiatku vzťahu doňho nejdete s čistým štítom, nemôžete to očakávať  ani od vášho partnera. Ak na diskotéke pokukuješ po každom druhom a flirtuješ si do radu, zatiaľ čo na teba čaká frajer s večerou, pravdepodobne si nevďačná koza. Ak vypisuješ všetkým svojím „kamarátkam“, aké majú fajné rite a potom donesieš frajerke kvety, aby si sa aspoň sám pred sebou vykúpil z tých výčitiek, pravdepodobne si nevďačný idiot. Úprimnosť je základ, ak máš niekomu zahýbať a klamať, potom je úplne zbytočné udržiavať s týmto človekom vzťah. Buď ti neučaroval natoľko, aby si sa nevenoval aj ostatným alebo nie si vnútorne vyzretý a pripravený na vážny vzťah. Obidve možnosti sú v poriadku, veď všetci sme len ľudia. V poriadku nie je to, ak aj napriek tomu umelo udržiavate vzťah, v ktorom vy ste nečestní a tým bránite vašej polovičke nájsť si partnera, ktorý by jej dokázal dať všetko, čo potrebuje. 

4.   Komunikácia je stredobodom vesmíru

Či už v súkromnom alebo v pracovnom živote, jedného dňa sa celá vaša budúcnosť bude odvíjať od toho, či si otvoríte ústa.

Veľa vzťahov krachuje na tom, že partneri medzi sebou nekomunikujú. Nevedia si povedať veci, ktoré v danej chvíli povedané byť potrebujú a potom sa to už len nabaľuje. A v nepriamej úmere s komunikáciou prichádza žiarlivosť. A so žiarlivosťou hádky a s hádkami problémy a tam sa to buď konečne začne riešiť alebo to končí nadobro.

V pracovnom kolektíve taktiež nikto neocení vaše nápady, ak ich nikomu nepoviete. Nebojte sa povedať, čo si myslíte. Ľudia nehryzú, to robia zvieratá. Ľudia komunikujú. A pokiaľ medzi vami nie je jazyková bariéra, tak výsledkom komunikácie by malo byť pochopenie zo strany vášho šéfa/kolegu/koňa/kohokoľvek. Alebo vás pošle dokelu. No a čo, to sa stáva. Ale aspoň nebudete po zbytok života žiť s myšlienkou, že možno ste mohli byť úspešní, a kupovať rožky v akcii.

5.  Ľudí treba akceptovať takých, akí sú

Nemôžete vstupovať do vzťahu s tým, že idete toho druhého meniť. Či už je to vzťah partnerský, priateľský alebo hocijaký iný. Jednoducho sa nemôžete spoliehať na to, že sa to zmení. Ak je váš frajer tvrdohlavý celých päť rokov, čo spolu chodíte, po svadbe to bude navlas rovnako. Ak sa človek zmení zo svojej vlastnej vôle, z lásky k vám, je to jeho rozhodnutie. Ale to rozhodnutie musí každý urobiť sám a spoliehať sa na to, že tento bod príde, nie je veľmi dobré.

Moja mama ma vychovala dobre. Vďaka nej som tým, čím som. Človekom s vlastnou hlavou a veľkým srdcom. Ďakujem. 

Sedím na rozheganom sedadle, ktoré drží pohromade pravdepodobne len sila vôle a obrovská žuvačková guča nalepená zospodu.

Oproti mne na rovnakej zrúcanine sedí mamička v ogrcanom tričku. Dieťa jej nezastaviteľne reve pri nohách, no po hodine a pol už nemá sily ho tíšiť, tak mu len podáva kukuričnú sušienku so slovami: „Ešte to tu chvíľu vydrž, miláčik.“ Jedna slza zúfalstva sa jej skotúľa po bucľatom líci, druhú už stihne zastaviť.