Vo veľkom ružovom domčeku na kamenistom útese, vo svojom malom kráľovstve mieru a pokoja, žilo dievčatko. Drobné stvorenie, dobre ukryté pred pokrytectvom vonkajšieho sveta, spávalo v posteli s nebesami, obklopené obláčikmi vône levandule v bavlnenom bodkovanom pyžamku.

Keď ráno rozlepila oči obklopené vejárom mihalníc, tešiac sa zo slnka utekala urobiť si kakao. A potom sa celý deň hrala pri útese s motýľmi.

Tak žila. Na okraji bytia, bez strachu, že by mohla spadnúť do útesu, že by mohlo čokoľvek narušiť dokonalosť a čistotu týchto momentov. Že by čokoľvek mohlo poškvrniť rovnováhu tohto miesta.

A potom prišla jedna kurva na obrovskom čiernom Cadillacu. Havranie kučery jej padali na plecia zahalené čiernou koženkou. Dlhým opätkom rozkopla dvere, hodila kufre do predsiene a premaľovala polovicu domu na čierno. Do dózy na kakao nasypala kávu a na okná namontovala hrubé rolety. Usadila sa v ružovom huňatom kresle, blatové čižmy si vyložila na stolík a so sarkastickým úsmevom sledovala, ako sa vystrašené dievčatko krčí v kúte a v drobných rúčkach zviera medveďa.

„Nezíraj tak na mňa a prevleč tie hnusné chlpaté vankúše. A mimochodom, som Nora a od teraz tu budem bývať. Nečakala som, že tu už niekto je, dom vyzeral byť... opustený. Ale to nevadí, len mi ukáž spálňu, ktorá je trochu menej ružová ako ostatné,“ rozhliadala sa, nesúhlasne krútiac hlavou. „A skoro by som zabudla, ty si?“

 Nebola schopná slova, tak vám to poviem ja. Volá sa Amália. Amália a Nora. Moje dva hlasy. Hlasy v hlave, ktoré nikdy neutíchajú a donekonečna sa prekrikujú.

Amélia ma drží nad vodou. Vie, že všetky pozitívne myšlienky, ktoré vyšlem vesmíru naproti sa mi vrátia. Verí v silu optimizmu a vďaka nej som aj ja občas len dievčatko, ktoré zabalené v deke chlípe kakao.

Nora je tak trochu beštia, moje malé synonymum trpkej reality. Vie mi dať päsťou priamo do brucha a nehnúť ani brvou. Rada sa hrá s ohňom a pozerá hororové filmy, aj keď vie, že Amália potom nebude celú noc spať. Necháva v chladničke zhnité pomaranče a na záchode prázdne rolky od toaletného papiera. Je to príšerná podnájomníčka. Niekedy celé dni vymenúva škaredé veci, inokedy plače a maskarovými slzami špiní pohovku. Ale potrebujem ju.

Potrebujem ju, aby tvorila kontrast. Aby som cítila, kedy som šťastná. Aby Amália neostala navždy dieťaťom, ktoré sa nedokáže brániť a konečne vyrástla. A vyvinula sa v moju obrovskú silu a prednosť.

 Píšem vám ich príbeh preto, aby ste vedeli, kam sa môj blog bude uberať. Pretože hoci na jednej strane chcem písať o životnej motivácii a nachádzaní vnútorného pokoja, druhá časť môjho bytia túži písať o všetkom, čo je v tomto svete nahovno. Takže aby ste si nemysleli, že si tu na blogu kakám do huby, nájdete tu oboje. Podľa toho, ktoré z mojich dievčat bude mať práve potrebu povedať niečo svetu. A podľa toho, ktoré z nich práve stojí na okraji útesu a cíti, že stráca pevnú pôdu pod nohami. 

Predstavujem vám moju huňatú zatrpknutosť. Zoznámte sa. 

Otvorím youtube a kliknem na video s názvom „MY SKIN ROUTINE.“ Z obrazovky na mňa hľadí štíhla plavovláska s agresívnym akné a v ruke drží tu najväčšiu chemickú *** (za tri hviezdičky dosaďte slovo, čo začína písmenom „p“ a končí na ičovina), akú si na tvár hádam môže napatlať. A presne to aj robí, patle a patle a patle a s úsmevom na tvári hovorí do kamery, aké úžasné hydratačné účinky na pleť tá fľaštička zázračného sajrajtu má. A ja si doma za počítačom búcham hlavu o klávesnicu a už ani netuším, či mi je do plaču alebo do smiechu.

Prepínam video na čosi s názvom, ale dávam jej rutinám ešte poslednú šancu. „MY TRAVEL ROUTINE“ hovorí popis. Super, zajtra cestujeme, to sa hodí. Po tom, čo som videla moju mamu napchať celý náš majetok do mojej tašky na cvičenie a môjho otca natrepať dvoje plutvy do batohu veľkosti jednej A4-ky, ma už asi žiadne jej „packing tips and tricks“ nedostanú. Ale pre tých, čo si nevedia poskladať tričko to bola nepochybne veľmi náučná časť videa, o tom nepochybujem.

Ten vtipný moment tohto videa prišiel však až po tom. Blondínka sedí na zemi pred zrkadlom, vedľa seba položený ten lodný kufor so skrášľovacími produktmi a s podkladovou bázou hovorí, že na cestu je vhodný len ľahký mejkap. Pozerám na ňu ako si tam sedí v tureckom sede a jej sedemdesiat pupákov mi radostne kýva na dobrý deň, lebo ešte aj oni vedia, že keď na seba ten ľahký mejkap nacápe, zajtra ich tam bude minimálne dvakrát toľko.  

A potom to príde. Podkladová báza, aby mi to tých desať hodín v aute vydržalo na mieste. Mejkap na zjednotenie pleti, lebo po siedmych hodinách spánku som červená. Korektor na zakrytie nedokonalostí (dovoľte mi letmo sa pousmiať). Highlighter (ja fakt neviem ako sa toto povie po slovensky) na lícne kosti, bronzer tesne nad ne, aby pekne vystúpili a ešte preto, že po spánku mám veľmi bledú pleť. Z rovnakých dôvodov použijem veľmi neutrálny a prirodzený odtieň lícenky. Podkladovú bázu na očné viečko a jemný očný tieň vo farbe šampaňského, lebo inak by som ráno vyzerala ako to dievča zo Suicide Squad, že? Očnú linku nepoužijem, pretože ako som na začiatku hovorila, je to len veľmi jednoduchý mejkap na prekrytie hlavných nedokonalostí. Ale natočím si riasy a použijem maskaru, aby mi opuchnuté oči aspoň trochu zväčšila. Pery si len jemne pretriem balzamom, aby boli celú cestu svieže a hydratované a nakoniec všetko zafixujem sprejom, aby moje veľdielo nestieklo s kvapkami potu prvých desať minút.

No neviem ako ona, ale ja by som po desaťhodinovej ceste do Chorvátska vyzerala s akýmkoľvek mejkapom ako postavička z hororového filmu, ale s týmto jej jemným minimálne ako masový vrah po úspešnej akcii.

Mimo toho, že teraz vyzerá presne ako nanuk s orieškami obliaty bielou čokoládou, na záver dodáva niečo v štýle, aby ste sa po ceste nezabudli odmaľovať a nedráždili tak zbytočne svoju pleť (v tomto momente už decentne plačem od smiechu).

Ak si sa našla v tomto článku, potom si prosím poriadne prečítaj moje posledné slová:

1.         Žiadna chemická kozmetika ťa akné nikdy nezbaví, maximálne ho učičíka na pár týždňov či mesiacov a potom ti to akné tak parádne zmutuje, že už ti nepomôže ani svätená voda.

2.       Akné, tak ako všetky ostatné vonkajšie prejavy, má nejakú príčinu zvnútra. Kozmetické prípravky (či už tie chemické alebo prírodné) neriešia príčinu vzniku akné, len upravujú výsledok.

3.       Nemusíš utrácať celú výplatu na drahé kozmetické prípravky, ktoré v konečnom dôsledku nemajú žiadny finálny efekt. Ja osobne používam na tvár len tri prípravky:

1.        Čistiace mydlo na tvár s aktívnym uhlím od značky Manna (nájdete TU) alebo Soľné mydlo s eukalyptusom, bergamotom, rozmarínom a levanduľou od značky Mylo (TU)

2.        Kvetová voda – pomarančový kvet od Soaphorie (TU)

3.       Ghanské bambucké maslo s levanduľou a čajovníkom (TU) alebo keď nemám peniažky, jednoducho prídem do kuchyne, strčím prst do kokosového oleja, s ktorým varím, a mojej pokožke nič nechýba.

Na záver by sa asi hodilo dodať, že mám pleť ako bábätko. Nemaľujem sa vôbec, lebo viem, že mojej pleti to neprospieva a mám svoju tvár rada takú, aká je. Cítim sa vo svojej koži pohodlne a to je veľmi dôležité. A keď sa náhodou aj vyhádžem, viem, že to nie je kozmetikou, ale chybu treba hľadať niekde v jedálničku.