Čo nedokážeš akceptovať, zmeň.

Odišla som zo školy. Alebo konkrétnejšie, vymenila som dennú formu štúdia za tú externú. A v živote som nebola žiadnym svojim rozhodnutím tak presvedčená, ako týmto.

Opustiť kolobeh plný zastaraných informácií, pripravujúcich nás na socialistický systém, ktorý už dávno neexistuje je náročné. V prvom rade finančne, pretože pre môj štát týmto očividne prestávam byť normálnym študentom a začína sa moje produktívne a práceschopné obdobie.

Očakávajú sa odo mňa  veci ako platenie odvodov, návštevy úradu práce a všetky tie ostatné nepríjemné záležitosti, ktoré dospelým ľuďom znepríjemňujú život. A teraz budú aj mne.

Keď som prvýkrát s mamou začala túto tému, videla som za externým štúdiom len veľa voľného času a doplnenie spánkového deficitu, ktorý mi moja stredná škola vytvorila. Videla som samú seba zabalenú v perinách o jednej popoludní, ako pozerám desiatu epizódu One Tree Hill a pijem kakao. Predstavovala som si, ako sa nebudem každý deň brodiť domácimi úlohami a stresovať sa testami, na ktoré som sa nenaučila. Lebo prekvapivo, byzantské a ranokresťanské umenie nie je práve to najpodstatnejšie, čo sedemnásťročný človek potrebuje ovládať. Myslela som si, že ma čaká rozprávka zvaná nekonečné ničnerobenie a požieranie pizze.

Ale to sa asi nestane.

Asi určite.

Budem pracovať. Omnoho viac ako som pracovala doteraz.

A do toho sa ešte budem aj priebežne učiť. Chodiť do jazykovky. Robiť certifikát, štátnice.

Čítať veľa kníh o pozitívnom myslení a sebarealizácií. O tom ako psychické problémy ovplyvňujú fyzické zdravie. O čínskej medicíne. A o dobrom jedle.

Budem jesť jedlo, ktoré moje telo naplní všetkým, čo potrebuje. Lebo budem  mať čas si ho uvariť a peniaze na to si ho kúpiť.

Budem pravidelne cvičiť, lebo vďaka dobrej strave na to budem mať energiu. A keď nebudem mať náladu cvičiť, pôjdem sa prejsť k Dunaju, kúpim si domáci mätový ľadový čaj a budem nasávať všetko pekné, čo mi život môže dať.

Odpútam sa od všetkej negatívnej energie, ktorá sa na mňa dennodenne lepila v mojej žltej počarbanej lavici. Už si do tej lavice nikdy nesadnem, nebudem sa musieť pozerať na tie hlúpe tváre ľudí, ktorí si myslia, že popularita a postavenie v spoločenskom rebríčku na strednej škole z nich spraví v reálnom živote úspešných jedincov.

Vždy som vedela, že jediný človek na zemi, ktorý ti zabezpečí šťastie, si ty sám. Že pre mňa som to ja. A ja som tá jediná, ktorá môže sedieť úplne vzadu vtlačená do sedadla a viesť sa nevedno kam alebo sa chopiť riadenia. Ja som tá jediná, ktorá môže zmeniť veci, ktoré sa mi nepáčia.

A mne sa moja škola naozaj veľmi nepáčila.

Takže všetky tieto zmeny začínajú dnes. Už som sa objednala na hodinu tabaty. Pretože budem fit a budem sa cítiť pohodlne vo vlastnom tele.

A hlavne, budem šťastná.