Duchovná sexualita

Môžete si ich predstaviť ako malé modré chumáčiky nežnosti poletujúce večnosťou a nekonečnom. Alebo ako farebný zhluk elektrických nábojov, neúprosne hľadajúci schránku, ktorá túto silu ochráni a premení na produktívnu a tvorivú. Či ako červené pulzujúce plamienky, ostré a temperamentné.

Duše. Nemusíte v ne veriť. Každý má vlastnú ideológiu o živote. O vzniku, prežívaní, milovaní a zániku. O láske a o poslaní. A o podstate celého toho kolobehu, nikdy nekončiaceho toku energie a bytia.

Žijem v presvedčení, že nie som telo. Nie som len obal, pozlátka na povrchu. Nie som len štruktúra, hmota. Nie som len kopa svalov a kostí, ktoré sa kedysi z nejakého neznámeho dôvodu rozhodli tvoriť celok. Ja, moja skutočná podstata, je na úplne inej úrovni existencie. Nemožno sa jej dotknúť, no môžete ju cítiť. A vnímať.

Toto presvedčenie do veľkej miery ovplyvňuje aj moju sexualitu. Určitú časť svojho života som žila s myšlienkou, že som homosexuálne orientovaná. Bolo to zhruba od mojich jedenástich rokov, možno trošku neskôr. Najprv som len pozorovala, že prítomnosť niektorých dievčat v mojom okolí mi je omnoho príjemnejšia a prirodzenejšia ako prítomnosť chlapcov alebo aj iných dievčat. Neprikladala som tomu nijaký veľký význam, bola som ešte deculo a to, že sa lepšie cítim v obklopení rovnakého pohlavia, mi pripadalo celkom normálne.

Lenže potom prišlo obdobie ranej puberty, kedy si dievčatá začali žehliť vlasy a chlapci prestali používať sprchu. A neskutočný zápach potu, prebitý lacným deodorantom, ktorý sa na mňa valil z chlapčenských lavíc, ma priviedol k myšlienke, že toto asi nie je úplne to, čo ma priťahuje. Nechcela som zdieľať svoju intimitu s niekým, kto si mení trenky raz za týždeň a každých desať minút si škrabe gule.

No potom zmutovali, zaplatili účet za vodu a povytláčali si všetky tie hnisavé jebáky z čela a ja som sa dostala do spoločnosti, kde sa okrem mojej vekovej kategórie začali pohybovať aj muži. Starší, ktorí už boj so svojim potom a pubertálnymi narážkami na ženské poprsie v intervaloch každých sedemnásť sekúnd vyhrali. Sálala z nich istota, pocit bezpečia a určité vzrušenie. Páčilo sa mi to.

Na strednej škole som sa začala verejne označovať za bisexuálku. Hoci aj v tejto škatuľke mi bolo tesno, zatiaľ opisovala môj vnútorný mišmaš najlepšie.

S touto menovkou som sa napokon stotožnila. Vedela som, že sa mi páči ženská neha a praktické uvažovanie. Hebký dotyk jemnej pokožky, keď vyjdú zo sprchy a voňajú ako rozkvitnutá záhrada, plná malín a lupeňov ruží. Na druhej strane som pod prstami rada cítila mužské strnisko a pocit ich útulného objatia mi vtieral túžbu ostať v ňom naveky. Označenie bisexuálna orientácia mi teda otvárala dvere k obom týmto cestám. Ani jedna z nich nebola tŕnistá a nedobytná, obe ma vítali s otvorenou náručou a v tom čase mi to prišlo presne tak v poriadku.

Avšak čím viac som čítala, skúmala svoje myšlienky, pocity a túžby, tým viac som vedela, že za chvíľku ma táto škatuľka neudrží a explodujem a pretečiem cez jej okraje ako horúca láva. Vedela som, že moje vnútro nerozdeľuje ľudí na mužov a ženy, heterosexuálov, bisexuálov, transsexuálov ani nič podobné. Vedela som, že moje vnútro neznáša dávať menovky a triediť ľudí podľa toho, či sa narodili s penisom alebo vagínou. Moje vnútro, moja duša, sa jednoducho len zaľúbila do druhej duše a to, aký obal si v tomto živote zvolila tá druhá duša, mi je srdečne jedno.

Dlho som to ale nevedela pomenovať. Nevedela som, čo som, nedokázala som konkretizovať svoju orientáciu ani to, kto a prečo ma priťahuje. A potom som našla TOTO video. Hoci to možno s autorom obaja ponímame po svojom, ja som konečne našla odpoveď na svoju nepokladanú otázku. Som MULTISEXUÁL. Vzrušuje ma ženské aj mužské telo, ale vzájomná príťažlivosť medzi nami je tvorená symbiózou našich duší.

Na záver by som dodala, že neodsudzujem žiadnu sexuálnu orientáciu, pretože cesta každého z nás je odlišná. No zároveň jedinečná a dokonalá svojím vlastným spôsobom. A každý má právo milovať a byť milovaný takým spôsobom, ako to jeho modrý chumáčik vyžaduje.